reklama

Prezidentská debata v USA - keď vám pohľad na hodinky môže prehrať voľby

Tieto voľby sú mimoriadne odpudivé, bizarné ale aj vzrušujúce, o čom svedčí aj vysoký záujem verejnosti. Predpokladá sa, že televízny duel Trump – Clinton, bude sledovať až okolo 100 miliónov divákov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Predvolebné prezidentské debaty v USA sú tradične faktorom, ktorý môže ovplyvniť volebnú trajektóriu. Ako hovoria pozorovatelia „kandidát väčšinou veľa nezíska, no môžete veľa stratiť“. Očakáva sa pritom, že prvá debata, ktorá sa uskutoční v pondelok 26. septembra na pôde Hofstra University of Long Island v New Yorku, predznačí ďalšie trendy a volebnú dynamiku až k cieľovej rovinke, volebnému utorku 8. novembra. Predpokladá sa, že televízny duel Trump – Clinton, bude sledovať až okolo 100 miliónov divákov (debata bude dostupná online na všetkých spravodajských kanáloch, aj na streame stránky youtube.com), najviac od predvolebného televízneho zápasu Reagan – Carter v roku 1980.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spotený Nixon, fešák Kennedy...

Prvá, celoplošne vysielaná diskusia prezidentských kandidátov sa konala v roku 1960. Stáli v nej proti sebe kompetentný, ale namrzene pôsobiaci viceprezident USA Richard M. Nixon, a mladý, fešný senátor za štát Massachusetts, John F. Kennedy. Okrem televízie si ju Američania mohli vypočuť aj v rozhlase. Za zaujímavosť môžeme považovať, že tí, ktorí si vypočuli len zvukový záznam, zhodnotili za víťaza debaty Nixona. Divákov, ktorí mali zvuk aj obraz, však jednoznačne presvedčil Kennedy. Pôsobil mlado a sviežo, zatiaľ čo Nixon sa mračil a potil vo svetle reflektorov. Išlo o tesné voľby, no aj vďaka novej televíznej dobe, kde zavážil aj výzor a celkový prejav, zvíťazil Kennedy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvoľnený a vtipný deduško Reagan...

Prelomový bol aj duel medzi Ronaldom Reaganom a dovtedajším prezidentom Jimmy Carterom v roku 1980. Uvoľnené a vtipné vyžarovanie Reagana, ktorý pôsobil ako dobrosrdečný starší pán zo susedstva, rozptýlilo predošlé výhrady a nedôveru americkej verejnosti ohľadom jeho agresívnych výpadov voči komunizmu a Sovietskemu zväzu. Cartera v debate „rozdrvil“ známym výrokom „Už zase s tým začínate!“ („There you go again!“). Reagan zaznamenal vo voľbách výrazný úspech, keď zaňho zahlasovalo 44 z 50 štátov USA. Nepochybne k tomu prispeli aj televízne debaty, v ktorých Reagan ako bývalý herec jednoducho exceloval...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O štyri roky neskôr však prvá z troch prezidentských diskusií skoro stála Reagana víťazstvo vo voľbách. Protikandidátom bol bývalý viceprezident za Demokratov, Walter Mondale. Reagan, ktorý mal v čase kampane 73 rokov, bol skôr intuitívny rečník, ktorý využíval analógie a metafory, vyhýbal sa rozsiahlemu výpočtu faktov a detailov. Jeho tím ho však predpripravil obrovským množstvom špecifických informácií z rôznych oblastí administratívy. Reagan tak podal nepresvedčivý výkon, nebol sam sebou. Stratil svoju pôvodnú iskru a charizmu a ľudia mu neuverili imidž politického knihomoľa. V prvej debate prehral, a ako neskôr priznala jeho manželka Nancy Reagan, bol to asi najhorší večer celej Reaganovej politickej kariéry. V ďalšej diskusií však znovuobjavil svoj pôvodný šarm a nadhľad, a efektívne sa vysporiadal s otázkou, či nie je na ďalšie volebné obdobie pristarý (Reagan bol služobne najstarším prezidentom USA v úrade, ktorý kandidoval na znovuzvolenie). Na otázku redaktora ohľadom svojho veku povedal: „Nejdem robiť z veku tému tejto kampane. Nebudem na politické účely, zneužívať mladosť a nedostatok skúseností môjho oponenta.“ Nielenže neutralizoval otázku veku v kampani, ale podarilo sa mu rozosmiať aj svojho oponenta. Mondale neskôr priznal, že „(..) myslím, že v ten večer naozaj skončila moja kampaň. Povedal som aj mojej manželke, že je koniec.“  (Reagana na túto debatu „koučoval“ Roger Ailes, riaditeľ Fox News, ktorý dnes radí Trumpovi).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď pohľad na hodinky zabíja & agresor Al Gore

Postupne sa diskusie stále viac profesionalizovali, stávali sa kľúčovým momentom ostrej kampane, a každá maličkosť mohla ovplyvniť nálady a sympatie verejnosti. V roku 1992 prezident George Bush starší v debatách s energickým guvernérom Arkansasu Billom Clintonom, netrpezlivo pozeral na hodinky, čo tiež mohlo prispieť k jeho prehre vo voľbách. V roku 2000 však jeho syn George Bush mladší v debatách zvíťazil nad viceprezidentom Al Gorom. Gore si v diskusií niekoľkokrát povzdychol, čo mohli diváci vyhodnotiť ako signál malovernosti a nedostatku energie. Navyše, Bush sa poctivo pripravoval na diskusiu. Jeho „cvičným“ oponentom bol dnešný senátor za štát Ohio Rob Portman, ktorý neskôr pomáhal v komunikačnom tréningu aj ďalším republikánskym kandidátom, John McCainovi a Mitt Romneymu. Portman si naštudoval verbálny prejav Al Gora, spôsob argumentácie, ako aj neverbálne komunikačné figúry. Všimol si, že Gore má vo zvyku svojho súpera zaskočiť tým, že sa pri jeho argumentácií útočné presunie do jeho komfortnej zóny, osobného priestoru, a tým ho rozruší, podlomí a rozptýli. Tento úkon sa Gore pokúsil zopakovať aj na debate s Bushom, no Bush už bol prichystaný. Keď sa k nemu Gore svižne a útočne priblížil, Bush naňho len ironicky a spýtavo kývol hlavou. Gora to rozrušilo, prekvapilo a zahanbilo, debatu prehral.

Ako dopadne duel Trump – Clinton?

Dnes si nikto úplne netrúfa predpovedať výsledky debaty a hlavne jej dosah na voličské preferencie. Hillary Clinton usilovne trénuje s niekoľkými spolupracovníkmi, ktorí „hrajú“ Trumpa. Bude mať však ťažšiu úlohu, pretože jej potencionálni voliči sú kritickejší, zaujíma ich viac detail jednotlivých politík, a nemusia jej odpustiť jej zavádzanie z minulosti. Trumpov tím je podľa kuloárov napätý, obáva sa že ich šéf sa v 90 minútovom formáte diskusie začne nudiť, a uchýli sa k tradičnému chvastaniu, arogancií a urážkam, čo môže odradiť nezávislých a nerozhodnutých voličov. Aké je najlepšie „kladivo“ na Trumpa? Túto otázku pomáha Hillary rozlúštiť spisovateľ Tony Schwartz. Ten ako „ghostwriter“ v podstate usporiadal a spísal Trumpove myšlienky a tézy do ucelenej knihy „Umenie obchodovať“ („The Art of Deal“) , ktorá sa v roku 1987 stala bestsellerom. T. Schwartz, ktorý je celoživotný liberál, bol tak zhrozený vzostupom D. Trumpa v tomto volebnom cykle, že sa teraz usiluje skutočnosť, že „stvoril monštrum“ odčiniť aktívnou pomocou kampane H. Clinton. Keďže strávil s Trumpom 18 mesiacov, počas ktorých ho mal možnosť spoznať, môže dať H. Clinton cenné a užitočné rady. Presnú stratégiu neprezradil, ako však uviedol: „Je (D. Trump) veľmi precitlivený a urážlivý. Keď ho konfrontujete s jeho klamstvami, má tendenciu ich ešte duplom zdôrazňovať. To čo hovorí, je tak neobhájiteľné, že ak mu to nemilosrdne naservírujete, ide o najlepší spôsob, ako sa mu dostať pod kožu, a zároveň dokázať, že je nekvalifikovaný byť prezidentom USA.“

Či nakoniec Hillary Clinton ako (príliš?) chladná profesionálka a skúsená diskutérka „zostrelí“ Trumpa a zároveň presvedčí váhajúcich voličov, alebo či sa Trump ovládne, nenechá sa vyprovokovať a z Hillary urobí skorumpovanú kandidátku establishmentu uvidíme v utorok, skorých ranných hodinách. Tieto voľby sú mimoriadne odpudivé, bizarné ale aj vzrušujúce, o čom svedčí aj vysoký záujem verejnosti. Preto ich dosah môže byť podstatný...

Juraj Kríž

Juraj Kríž

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pedagóg (angličtina-história) doktorandská nadstavba z histórie. Bratislavčan aktívny v lokálnej komunite & poslanec petržalskej samosprávy. Homo politicus Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu