Zahaste všetky svetlá! Pripravte si dostatočné množstvo vody!

Autor: Juraj Kríž | 30.9.2016 o 9:33 | Karma článku: 2,97 | Prečítané:  777x

Milo Urban v románe "Zhasnuté svetlá" vyrobil stroj času, kde mobilizáciu precítime na vlastnej koži. Jeho brilantný rozprávačský talent približuje ponurú atmosféru počas všeobecnej mobilizácie v septembri 1938.

Dňa 29.9. sme si opäť pripomenuli výročie mobilizácie československej armády pod hrozbou agresie zo strany nacistického Nemecka. Väčšina faktov a udalostí bola historikmi relatívne podrobne spracovaná. Je však omnoho ťažšie zachytiť, aké  bolo subjektívne prežívanie, myšlienky, emócie a nálady bežných ľudí zoči-voči hroziacej vojne s nepomerne silnejšou, nemilosrdnou a fanaticky odhodlanou Hitlerovou Ríšou. Aký mohol byť pocit hĺbavejších ľudí v období, keď sa Československá republika ocital v dusivom zovretí? Chýbajúcu črepinu historickej mozaiky môžeme získať pomocou štúdia krásnej literatúry. Slovenský spisovateľ Milo Urban, napísal v 50. rokoch román „Zhasnuté svetlá“. Ide o súčasť jeho trilógie, ktorá mapuje roky 1938-1945 a predovšetkým osudy Urbanovho alter ega, Adama Hlavaja. Práve v prvej časti sa autor zaoberá búrlivým obdobím od mobilizácie v jeseni 1938, až po vyhlásenie Slovenského štátu v marci 1939.

Prínos diela Mila Urbana spočíva najmä v šťavnatých metaforách, psychologickej sonde do duševného a citového sveta postáv, modernom sociálno-realistickom štýle, či majstrovstve prelínať niekoľko dejových línií súbežne. Najdôležitejšia je však výpovedná hodnota diela.  V prvých kapitolách tak vykresľuje autentickú atmosféru v Bratislave počas vyhlásenia mobilizácie.

 

Zhasnuté svetlá – fenomén mobilizácie

Adama Hlavaj je redaktorom denníka „Ľud“ (v skutočnosti „Slovák“, denník Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) má niečo málo cez tridsať rokov, a so svojou manželkou žije v činžiaku na Kalvárií v Bratislave. Pokiaľ ide o samotný názov, ten nadväzuje na vtedy častý príkaz protileteckej obrany: „Zahaste všetky svetlá...! Pripravte si dostatočné množstvo vody! Zároveň sú zhasnuté svetlá fenomén doby, a symbolizujú aj celkovú skľúčenosť, ťažobu a úzkosť z vývoja udalostí, kde človek stráca nádej a uzatvára sa do seba. Hlavajove dojmy z novej, neznámej situácie sú opísané nasledovne: „..ale vtedy prvý raz v živote pocítil, aký cudzí, nepríjemný živel je tma. Sadla mu na prsia, zalepila oči, takže v prvej chvíli ani nevedel, kde je. Pozeral, kde sú obloky, lež oblokov nikde: známy jas vyžarovaný do priestoru nepohrával sa v nich, pouličná lampa naproti nevrhala svoje fantastické tvary na stenu. Také niečo sa stávalo iba pri krátkom spojení alebo pri cvičných protileteckých poplachoch, ktorými v poslednom čase tu-tam plašili bratislavské obyvateľstvo. Teraz...teraz to bolo čosi iné: hrozivá skutočnosť, skutočná tma, za ktorou číhalo skutočné nebezpečenstvo.“ Podobným spôsobom tak asi vnímali novú, hrozivú skutočnosť naši prarodičia..

 

Dom na Kalvárií ako „malá“ Bratislava na konci 30. rokov

Autorovi sa podarilo pomocou opisu jednotlivých domácností a ich reakcie na mobilizáciu zachytiť pestrú sociologickú a národnostnú skladbu vtedajšej Bratislavy.

Hlavajovci, ktorí sa zobrali ešte pre anšlusom Rakúska, žijú v modernom byte na Kalvárií v širšom centre Bratislavy. Reprezentujú mladú rodinu zo strednej vrstvy. Poslanec Čačko, „obývajúci s dvojčlennou rodinou a slúžkou prízemie“ je symbolom politického konjunkturalistu. Ide o zaslúženého pracovníka v ľudáckych kruhoch a jeho angažovanie sa v politike sa skôr dá považovať za nástroj pohodlného života a osobného obohatenia. Hlavný radca Suchoň je zas symbolom názorovo vlažnej vyššej byrokracie, ktorá zostáva rovnaká, pri každej zmene politických podmienok. Václavek je flautistom súboru Národného divadla, a spolu so svojou manželkou Máňou predstavujú veľké množstvo českých rodín žijúcich na Slovensku, ktorým sa v dôsledku politických zmien v rokoch 1938 - 1939, ktoré naštartovala práve mobilizácia, veľmi znepríjemnil život. Obchodník Korinek so svojou manželkou nám približujú zmýšľanie veľkej, oportunisticky a alibisticky zmýšľajúcej časti obyvateľstva, ktorá na politickú drámu nazerá len vo svetle svojej existencie a pasívne sa prizerá búrlivému chodu udalostí. Korinek svojej manželke vysvetľuje, že vojna je príležitosťou ako si môžu prilepšiť, pričom širšie súvislosti ho nezaujímajú: „Do politiky som sa nerozumel; nikdy som sa o ňu nestaral. Pre mňa nech príde hoci anciáš z pekla, len nech dobre zaplatí.

Veľmi plasticky sú zobrazené ďalšie dve domácnosti kalvárskeho činžiaku. Príznačná je radosť poisťovacieho agenta Opitza a jeho manželky Gréty. Opitzovci patria k slovenským Nemcom, k významnej a početnej skupine predvojnovej Bratislavy. Tešia sa z vývoja domácich i svetových udalostí. Opitz je typický predstaviteľ nemeckej piatej kolóny, ktorá hrala pri udalostiach v rokoch 1938 a 1939 kľúčovú úlohu, keď ČSR oslabovala zvnútra. Zlé predtuchy, hĺbku a rozsah budúcich tragédií predznačuje správanie židovských manželov Holzmannovcov, ktorí sa rozhodli po vyhlásení mobilizácie Bratislavu radšej opustiť. Temný dôvetok nám osvetľuje, prečo bankový riaditeľ na dôchodku a jeho manželka utekajú: „Mali vo Viedni príbuzných, ktorí v pochabej nádeji čakali, kým príde Hitler, a – oni nechceli nasledovať ich príklad.

Naostatok, v byte na Kalvárií žije aj rodina Vrtíkovcov. Domovník Serafín, jeho žena Amálka a traja synovia bývajú na prízemí. Vrítkovci reprezentujú dezorientované masy obyvateľstva z nižších tried. Výrazné geopolitické pohyby, ktoré smerovali  k vojne, boli pre takých ľudí príliš abstraktné a nezrozumiteľné. Bitkár a dobrodruh Vrtík, tak vníma mobilizáciu ako veľké divadlo...

 

Češi zúrili, Nemci sa otvorene tešili, Maďari akoby na niečo čakali

Milo Urban sa vo svojich memoároch „Na brehu krvavej rieky“ vyrovnáva so svojou činnosťou počas vojnových rokov, keď pôsobil ako šéfredaktor radikálneho, pronacistického denníka „Gardista“. Zároveň ale mapuje aj život v Bratislave v tomto období: „Inak...v Bratislave sa dovtedy nežilo najhoršie. Boli problémy, to je pravda. I biedy, a horúcej, sa dosť našlo. Sem-tam si zademonštrovali robotníci, sem-tam vysokoškoláci robili hurhaj pri Štúrovej pamätnej tabuli, ale keď policajti obuškami „zjednali poriadok“ – ak sa vtedy ešte zhusta vravelo – v meste nad Dunajom zavládol pokoj. A len čo sa zvečerilo, bývalo i veselo. Ožili kaviarne i viešky, Cigáni rezali do živého už zväčša slovenskými nôtami a vyspevovalo i vyrevúvalo sa podľa toho, ako kto bol pod parou.

Medzivojnová Bratislava, známa svojim uvoľneným rytmom a svojským malomestským koloritom, ostro kontrastuje z mestom počas septembrovej mobilizácie. Autor sugestívne podsúva obraz nápadnej zmeny správania ľudí na predvojnovú psychózu: „Ale mesto...Mesto nebolo také pokojné. Cestou po pustých inokedy uliciach Adam Hlavaj stretal upachtených ľudí, ako sa s vyjaveným pohľadom kamsi ponáhľajú, videl pred domami postávať autá, osobné i nákladné, do ktorých sa usilovne znášalo, o ťažkých kufrov počnúc, po detské vozíky. ´Ľudia utekajú...´ pomyslel si znova, a táto myšlienka bola taká otupná, taká deprimujúca, že sa mimovoľne zamračil. Až na Valonskej ulici, keď prechádzal na druhú stranu k Fazuľovej a videl skupinky slávnostne naladených nemeckých viechárov postávajúcimi pred širokým bránami svojich domcov, čiastočne ju opravil a doplnil: ´Jedni utekajú, a druhí sa tešia´.“ Podobne je celková nálada v Bratislave opísaná v ďalšej pasáži románu. Urban ju dokázal tak geniálne a farbisto vykresliť, že si dnes vieme túto atmosféru precítiť na vlastnej koži:  „Chodil krížom krážom po uliciach a - iba vtedy si všimol, ako sa Bratislava za tie dva dni zmenila. Tramvaje rinčiac temer bez cestujúcich uháňali svojou vymedzenou cestou, pred obchodmi ako vymetené, a chodci, ktorých sem-tam stretal, natoľko nepodobní rozšafným Bratislavčanom, že sa niekoľko ráz mimovoľne zastavil a obzrel za nimi. Výklady ich nezaujímali, nedali sa do živého rozhovoru prostred chodníka, ba ani taká senzácia ako psia ruvačka, ktorej náhodným svedkom bol pri Michalskej bráne, neupútala ich pozornosť. Ani stopy po niekdajšej ležérnosti; idúci za akýmsi neznámym cieľom s neistým, vyhýbavým pohľadom a upriamenými pohybmi, len-len že neutekali. Očividne sa náhlili. Kam...? Azda sa oneskorili? Či aj oni sa chystali opustiť toto nešťastné mesto?

Adam Hlavaj sa musí ako poručík v zálohe do 24 hodín hlásiť na svojom útvare. U svojho pluku v Brehoch sa Hlavaj dozvedá o Mníchove, v ktorom západní spojenci nechali Československo Hitlerovi napospas. Udalosť prirodzene ovplyvnila aj náladu a postoje  mužstva a dôstojníckeho zboru. Rozprávač si všíma, že už beztak slabá disciplína a jednota pluku sa vytratila a reakcie vojakov by sa dali rozdeliť podľa národnosti: „Česi zúrili alebo sa oddávali tichému zúfalstvu, Slováci im sčasti pomáhali, sčasti sa stavali na akési neutrálne stanovisko, zatiaľ čo Nemci sa otvorene tešili a Maďari akoby na niečo čakali.“ Tu autor prechádza od individuálnych ľudských osudov, k veľkým, celoeurópskym dejinným pohybom, ktoré o necelý rok privodili najväčší vojnový konflikt v dejinách. Každopádne, ide o mimoriadne podmanivý, autentický opis vtedajšieho diania, takže sa čitateľ sa vie týmto „strojom času“ preniesť 78 rokov dozadu a prežiť mobilizáciu na tvári miesta. Celý počin svedčí o majstrovskej hĺbke a rozprávačskom talente Mila Urbana, jedného z najväčších slovenských spisovateľov 20. storočia.

Zdroje: URBAN, M.: Na brehu krvavej rieky. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1994.

           URBAN, M.: Zhasnuté svetlá. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1957.

P.S. Autor je historik. Celá štúdia má názov: "Obraz rokov 1938-1939 v diele Mila Urbana „Zhasnuté svetlá“. Mala by byť vydaná v zborníku Matice slovenskej "Pohľady mladej vedy" ako výstupu z rovnomennej konferencie, ktorá sa uskutočnila v novembri 2015 v Martine.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?