Druhý prezidentský duel Trump vs. Clinton bol veľmi tvrdý, nechutný a bezohľadný. Na rozdiel od prvého politického súboja, stratil Donald Trump všetky zábrany. Ak sa dnes za veľkú cnosť v politike považuje „autenticita“, tak Trump bol skutočne „autentický“, teda primerane negatívny, nevraživý, útočný a paranoidný. Hillary bola opäť na diskusiu pripravená, odviedla štandardný výkon, hoci mnohé šance nevyužila (napriek tomu je do očí bijúce, ako hravo dokázala po morálnej, vedomostnej i rétorickej stránke, získať prevahu nad Trumpom, ktorého nevedela dostať na lopatky zväčša maskulínna skladba jeho protikandidátov v republikánskych primárkach...čo svedčí o profesionalite Clinton na jednej strane, a povahe a prioritách členskej základne Republikánskej strany na strane druhej).
„Je koniec...Trump už nemá šancu zvíťaziť“
Priebeh a povahu diskusie ovplyvnila najnovšia kauza uniknuvšieho rozhovoru spred 11 rokov. D. Trump, vtedy ešte realitný maklér a TV celebrita, sa vo zvukovej nahrávke vyjadruje o ženách mimoriadne oplzlým a drsným spôsobom. Pre bežného pozorovateľa nejde o nič prekvapivé, Trump už v minulosti prekročil všetky konvencie a pravidlá slušného správania, keď napríklad posmešne imitoval reportéra, ktorý trpí na vrodenú chronickú chorobu,alebo keď naznačil, že reportérka, ktorá mu položila v diskusii nepríjemné otázky, mala práve menštruáciu, atď., atď. Práve audiozáznam však spôsobil obrovskú vlnu nevôle a rozhorčenia. Dištancovali sa od neho mnohí senátori a kongresmani, svoju podporu definitívne stiahol John MacCain, a dokonca aj speaker (predseda) Snemovne reprezentantov Paul Ryan. Na odstúpenie z kandidatúry ho vyzvali aj jeho doterajší prívrženci. William J. Bennet bol ministrom školstva (Secretary of Education) v administratíve Ronalda Reagana. Doposiaľ bol jedným z Trumpových spojencov, sporadicky mu radil v rozmanitých politických otázkach. V reakcií na audiozáznam, kde sa Trump vyjadril, že by rád ženu „schmatol za p**u“ („Grab her by the p**y“), sa ostrieľaný politický matador Bennet, s povzdychom vyjadril: „Je to škoda, do neba volajúca škoda, ale nemá šancu vyhrať. Mal by odstúpiť (..) Je koniec...Nerád to hovorím, ale je koniec.“
„Chemoterapia Republikánskej strany“
Vo svetle audiozáznamu z roku 2005, však Trumpovi treba priznať určitý kredit. Dokonca si nechal (zrejme prvýkrát v živote) poradiť, a za oplzlé výroky o ženách sa ( tiež zrejme prvýkrát v živote) ospravedlnil. Napriek hromadeniu ukazovateľov v jeho neprospech, zvyšujúcemu sa tlaku zo všetkých strán, sa rozhodol bojovať. V debate bol agresívny a nemilosrdný. Vyhrážal sa, že ak by bol prezidentom, Clinton by bola v base. Tiež oznámil, že ustanoví špeciálneho prokurátora, ktorý sa bude zaoberať jej kazy...Nikdy nekončiaca záplava škandálov a šokujúcich tvrdení, ktorá by už dávno odrovnala každého kariérneho politika mu nebráni odhodlaní bojovať až do trpkého konca. Za rukojemníka si však zobral celú Republikánsku stranu. Bude preto zaujímavé sedovať, ako sa strana A. Lincolna, T. Roosevelta a R. Reagana vysporiada s veľmi pravdepodobným volebným výpraskom a ako sa detoxikuje od Trumpa a jeho prívržencov. Konzervatívny komentátor George F. Will, ktorý na protest proti nominácií Trumpa GOP (Republikánska strana) opustil, povedal: „Trump je chemoterapia GOP. Možno ide hnusnú skúsenosť, ktorá sa môže ukázať ako liečivá, ak sa uskutoční dôkladne.“
Nový americký hrdina v červenom svetri
Súčasné duševné rozpoloženie USA a znechutenosť ľudí z aktuálnej politiky najviac symbolizuje reakcia na krátky, ale intenzívny výjav z druhej prezidentskej debaty. V debate mali možnosť klásť otázky ľudia priamo z publika. Poslednú otázku ohľadom energetiky dal Ken Bone. 34-ročný zamestnanec elektrárne, akoby ani nezapadal do sterilného a vylešteného televízneho štúdia 21. storočia. Tučnučký Bone vo výraznom červenom svetri, guľatých okuliaroch, s riedkymi fúzmi predstavuje prototyp „Američana-milión“. Patrí medzi nerozhodnutých voličov, nezaujímajú ho veľké, celonárodné témy, len každodenné praktické problémy. Už sme spomenuli, že išlo o búrlivú, neľútostnú a dynamickú diskusiu, z ktorej presakoval adrenalín a testosterón. Chladnokrvná a ctižiadostivá politická profesionálka sa v nej stretla s egocentrickým a hulvátskym hochštaplerom. Navzájom sa veru nešetrili. Ako balzam na dušu tak pôsobila vecná, nevinná otázka Ken Bona, ktorú položil miernym, pokojným a láskavým hlasom. Po skončení debaty sa kandidáti neformálne zhovárali s publikom, vtedy kamery zachytili, ako si Ken Bone jednorazovým fotoaparátom zaznamenáva celú pamätnú politickú udalosť. Jeho spontánny, dobrácky, mierne popletený prejav a červený sveter si získali priazeň verejnosti, a okamžite stali internetovou senzáciou. Ken Bone má odvtedy niekoľko stonásobne viac sledovateľov na twitteri, aj stovky nových priateľov na facebooku. V jednom rozhovore vysvetlil, že keďže v posledných mesiacoch veľa pribral, si pri nastupovaní do auta roztrhol nohavice na obleku, ktorý mu kúpil zosnulý starý otec. Preto si do televízneho štúdia musel ako „plán B“, obliecť červený vianočný sveter. Američania milujú príbeh, emóciu, aj šťastný koniec, preto sa zrodil nový, neočakávaný hrdina.
Žartovanie v televíziách, „memes“ na internete a hysterické a preafektované adorovanie tohto prostého a milého Američana, je zrejme len obrazom únavy ľudí z frenetického, 24-hodinového spravodajského cyklu, ostrej a neľudskej kampane, či celkovej psychózy, do ktorej sa USA dostali v jednej z najkrutejších a najbizarnejších prezidentských volieb vo svojej histórií.
