MIchelle Obama 2020? Absurdné...

Autor: Juraj Kríž | 18.11.2016 o 9:04 | Karma článku: 2,82 | Prečítané:  766x

Trumpovo víťazstvo môže mať aj pozitívny prínos. Môže byť kladivom na ukončenie politickej korektnosti a škodlivosti populizmu a demagógie vo verejnom diskurze. Kandidatúra Michelle Obama by však tieto výdobytky mohla zmazať.

Otvorená, liberálna, môžeme povedať aj “politicky korektná” Amerika je od víťazstva D. Trumpa otrasená a deprimovaná. Protesty proti designovanému prezidentovi, ktoré stále prebiehajú v New Yorku a na západnom pobreží USA, sa možno dajú porovnať so študentskými nepokojmi zo 60. rokov, prípadne s protestmi proti R. Nixonovi počas aféry Watergate. Demokrati sa nevedia z volebného výsledku spamätať. Účasť ich kľúčových voličských skupín - Afroameričanov, Hispáncov, alebo manuálne pracujúcich bielych Američanov zo Stredozápadu, bola výrazne nižšia ako pred 4 rokmi. Predtým, než šéf FBI zverejnil informáciu o nových skutočnostiach v prípade elektronickej pošty H. Clinton, pritom rátali s drvivým víťazstvom Clinton v prezidentských voľbách. Jej výhra by následne „potiahla“ ďalších Demokratov do Snemovne reprezentantov i Senátu (kde by možno obnovili svoju väčšinu). Trumpovo víťazstvo však nebolo nijako impozantné (mal menej hlasov než MacCain v 2008 a Romney v 2012), skôr prehra Hillary Clinton bola šokujúca. Voliči, ktorí sa mali zúčastniť hlasovania, jednoducho neprišli.

Prirodzene sa objavujú rozmanité analýzy, prečo USA dospeli k takému volebnému výsledku  a v najbližších mesiacoch a rokoch knižnice zavalia publikácie o najbláznivejších a zrejme najprevratnejších voľbách v americkej histórií. Pritom išlo o pomerne neštandardný no ľahko vysvetliteľný výsledok. Hillary zvíťazila viac ako o milión hlasov, no v Zbore voliteľov získal väčšinu realitný maklér a TV promotér. Nedostatok odporu voči D. Trumpovi, mu tak zabezpečil podporu tradičných republikánskych voličov. Nedostatok nadšenia z Hillary Clinton zas spôsobil neúčasť tradičných demokratických voličov. Zároveň sa prejavil faktor únavy z dvoch súvislých volebných období jednej strany, keď ľudia hľadajú zmenu (v USA sa podarilo obhájiť strane, ktorá mala za sebou dve prezidentské obdobia len 2x- v roku 1948 Trumanovi a v roku 1988 George Bushovi) a rastúcu nespokojnosť s Obamacare. Ak si mohli ľudia vybrať medzi zmenou, akokoľvek nepredvídateľnou a hrozivou, a kontinuitou, vybrali si zmenu. Úlohu zohrala aj akási “retro” vlna, kde (najmä bieli) Američania cítia frustráciu s dynamikou globalizácie, imigráciou a demografickým trendom v USA. 

Donald „Pomaranč“ Trump využíval v kampani frustráciu verejnosti s politickou korektnosťou (Trump je však súčasťou problému, v žiadnom prípade jeho riešením) a najmä elitársky prístup svojej oponentky k politike (po vystúpení Jay Z na kampani H. Clinton sa ďalších 8% Afroameričanov priklonilo k Trumpovi) a dynastickým poňatím politiky (Bushovci, Clintonvci). Aj na základe našej volebnej cesty po americkom juhu, sme si všimli, že veľa vecí nefunguje, a prudké tempo spoločenských zmien v súzvuku s neriešením niektorých pálčivých problémov sa napokon môže prejaviť letargiu jednej časti elektorátu a energickým hnevom a horúčkovitu aktivitou na strane druhej. 

Demokrati tak začali analyzovať príčiny brutálnej porážky, a okrem slabej organizácie na miestnej úrovni, sa poukazuje na nedostatok charizmy Hillary Clinton, a na jej schopnosť inšpirovať a motivovať ľudí z obamovskej volebnej koalície 2008 a 2012. Začalo sa tak uvažovať, ktorý kandidát by mohol túto koalíciu aktivizovať v roku 2020. Stále častejšie sa začalo objavovať meno súčasnej prvej dámy USA, Michelle Obama. Tá sa v ostatných týždňoch prejavila ako hodnotný prírastok v kampani, zdatný a nápaditý rečník. Avšak predstava, že práve ona by sa mala stať Trumpovou vyzývateľkou, v optimálnom prípade oprášiť obamovský leitmotív “Hope and Change” by problém rozdelenia USA iba prehĺbil. Možno by vedela výraznejšie mobilizovať voličské skupiny, no zároveň by podobný postup bol dôkazom, že Demokrati zjavne nepochopili, prečo dostali od voličov košom. Michelle Obama nie je politička, je to populárna a veľmi dôvtipná a šarmantná prvá dáma, v podstate celebrita. Celebrity ako George Clooney, Beyonce, Robert Downey Jr. podporovali Hillary Clinton, no zdá sa, že jej tento druh podpory moc nepomohol, práve naopak sa ešte viac začal opakovať naratív „my, drobní Američania, tichá väčšina, a oni, establishment.“ Nasadiť celebritu priamo do volebného súboja v roku 2020, by v podstate zrkadlil ochotu Demokratov pristúpiť na Trumpov spôsob robenia politiky ako showbiznisu...

Trumpovo víťazstvo by paradoxne mohlo mať aj pozitívny prínos. Môže slúžiť ako (trochu brutálne) kladivo na ukončenie doby politickej korektnosti, dôkaz, že toľko vzývaní „nepolitici” nie sú až takí schopní, keď ide o správu vecí verejných. Zároveň môže vytvoriť precedens, o škodlivosti populizmu a demagógie vo verejnom diskurze a vychýliť tak kyvadlo politickej súťaže v prospech tradičnejšieho politického zápasu.

Kandidatúra Michelle Obama by však tieto výdobytky mohla poľahky zmazať. Len by prehĺbila povedomie o sprisahaní  „elít, celebrít a finančníkov” a obvinenie, nie úplne neopodstatnené, že v USA ostatných 30 rokov funguje akási zvláštna aristokracia, kde sa na najvyšších pozíciách striedajú politické dynastie - Bushovci, Clintonovci..a teraz Obamovci...

Či už liberálna, alebo konzervatívna, každopádne hlboko rozdelená Amerika, má tak v najbližších mesiacoch šancu precitnúť a zobrať si ponaučenie. V prípade konzervatívnej Ameriky sa o vytriezvenie hádam postará designovaný prezident. V prípade liberálnej Ameriky treba sledovať ďalšie kroky Michelle Obama...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

KOMENTÁRE

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol ľud v uliciach

Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.


Už ste čítali?