AD Peter Kollega: "Odkaz Clemmie Churchillovej Matovičovi" Matovič NIE JE Churchill!

Autor: Juraj Kríž | 11.4.2020 o 13:30 | (upravené 15.4.2020 o 15:26) Karma článku: 9,98 | Prečítané:  3682x

Historická analýza ktorá porovnáva Matoviča a Churchilla má vážne trhliny. Matovič nie je Churchill, COV19 nie je Hitler a my NIE SME VO VOJNE!

S veľkým záujmom som si prečítal „slzotvorný“ a mierne patetický blog pána Kollegu...V ňom autor vytvára veľmi pozoruhodnú paralelu medzi dvojnásobným predsedom vlády Spojeného kráľovstva Sirom Winstonom Churchillom (1940-1945, 1951-1955), pôvodcom porážky nacizmu a architektom povojnového usporiadania Európy, so súčasným slovenským premiérom Igorom Matovičom, pôvodcom ankety o budúcnosti Slovenska s 11 bodmi, a architektom svojho rodinného domu v Trnave. Film „Najtemnejšia hodina“ („The Darkest Hour“ 2018), naozaj brilantné dielo, využíva ako hlavný historický prameň svojej komparácie.

Film v kocke: Európa je vo vojne. Po obsadení Francúzka Wehrmacht tiahne až k francúzskemu pobrežiu. Vyhliadky sú zúfalé, podmienky beznádejné, obyvateľstvo prestrašené. Churchill rieši zásadnú dilemu...Buď pristúpi na ponižujúce rokovania s Hitlerom aby zaistil separátny mier, alebo pôjde do krvavej a zrejme ničivej vojny. Britský premiér napokon odmietne vyjednávať so „zlom“, trochu si poplače (samozrejme v súkromí, na verejnosti by to malo veľmi zlý vplyv na morálku obyvateľstva), s bezvýhradnou podporou svojej milovanej manželky Clemmie a kráľa Juraja VI vedie krajinu do „búrky a cez búrku“ („Into the Storm and through the Storm“) až do víťazného konca.

A teraz naspäť k neúprosnému záveru v podaní Petra Kollegu. Podobne ako Spojené kráľovstvo počas vojny, môže Slovensko v čase COV19 zachrániť len JEDINÝ MUŽ! Zjav síce svojrázny, nestály, možno si občas poplače, no neomylným a pevným krokom, ruka v ruke s osudom kráčajúci až k porážke „hnusoby“, a  „ďalej k širokým a slnečným stráňam“ („forward to broad and sunny uplands“) aby sme teda použili slová najväčšieho Brita 20. storočia...

Mám však pre pána Kollegu niekoľko zlých správ. Aktuálna pandémia nie je vojna, vírus COV19 nie je Hitler a...Igor Matovič NIE JE Winston Churchill... Účelové oháňanie sa Sirom Winstonom a vytváranie umelých a povrchných analógií medzi významným štátnikom 20. storočia a bežnými politikmi je obľúbená disciplína nielen u nás ale aj vo svete.

Nič proti bezbrehému adorovaniu (v období Veľkej noci hádam aj pochopiteľné) svojich idolov, ale rád by som autorovi blogu rozšíril historické obzory:

1. W. Churchill sa nebál zodpovednosti, nevymýšľal ankety ani plebiscity

Na pôde Harvardu v roku 1943 preberal britský premiér čestný doktorát. Okrem iného uviedol: „S veľkou chrabrosťou ide ruka v ruke veľká zodpovednosť“ („The price for greatness is responsibility“). Nebál sa robiť zásadné rozhodnutia a neschovával sa alibisticky za referendá. Bol veľkým zástancom zastupiteľskej demokracie. Mal za to, že pokiaľ si ľudia zvolia svoj parlament a vládu, tá má rozhodovať, konať a následne  prebrať zodpovednosť. Mimochodom, veľkým fanúšikom „národných plebiscitov“ bol Churchillov úhlavný nepriateľ Adolf Hitler, ktorý pomocou referend získaval pre nacistický režim zdanie legitimity...

2. W. Churchill bol vďačný ozbrojeným silám a všetkým ľuďom v „prvej línií“

Sir Winston bol sám absolventom Kráľovskej vojenskej školy v Sandhurst. Bol nasadený v Južnej Afrike, Sudáne i v Afganistane. V dvojjedinej pozícií premiéra a ministra obrany počas vojnových rokov dodával ozbrojeným silám odvahu a prejavoval vďaku. Známy je jeho výrok pilotom RAF, ktorým sa v bitke o Britániu podarilo odraziť nemeckú Luftwaffe. „Ešte nikdy v histórií vojnových konfliktov nebolo tak veľa ľudí vďačných takej malej hŕstke.“ Dokonca sa ho ako 69-ročného človeka s chatrným zdravím zmocnil bláznivý nápad, že sa zúčastní vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii. Od tohto plánu ho našťastie odhovoril kráľ Juraj VI.

Teraz si spoločne s pánom Kollegom zafilozofujme: Čo ak by evakuácia britských expedičných zborov z francúzskeho mesta Dunkirk v roku 1940 bola neúspešná? (Úspešne sa podarilo zachrániť 338 tis. vojakov). Vystúpil by predseda vlády v BBC a pokarhal by poľného maršála Gorta, prípadne admirála Ramsayho, že jeho príkazy zle pochopili? Možno by povedal: „Je to zlyhanie, páni nech sa dohodnú kto nesie zodpovednosť a nech sa ospravedlnia ľudom!“ Vyhováral by sa na bežných vojakov v severnom Francúzsku a označil by ich počínanie ako „sabotáž“?

3. W. Churchill nezľahčoval vážnosť situácie, no svoje prejavy končil optimistickým posolstvom aby pozdvihol morálku ľudí

Dnes žijeme v úžasných mierových pomeroch, pokoji a prosperite. Čelíme pandémií, ktorú netreba zľahčovať, no ani prehlbovať beznádej a frustráciu. W. Churchill hral s ľuďmi otvorenú hru, hovoril priamo no vždy sa snažil vliať pokoj a rozvahu a optimizmus. Ani osobnú krivdu ani sebaľútosť, v jeho prejavoch nenájdeme...  

No zahrajme sa opäť na „kontrafaktuálnu históriu“ a zapojme predstavivosť: Povedzme, že počas najväčšieho rozmachu Hitlerových armád v roku 1941, by Churchill po zasadaní vojnového kabinetu predstúpil pred verejnosť (v rozhlasovom vysielaní BBC) a začal  kritizoval koaličných partnerov aj svojich predchodcov: „Nie je čas aby sme boli optimisti. Veľmi sa snažím ale vlády pánov Baldwina a Chambelaina boli totálne neschopné, a tiež považujem za zradu, že páni Atlee a Sinclair ako koaliční partneri podkopávajú pozíciu vlády Jeho Veličenstva! Robím čo môžem, vzdal som sa premiérskeho platu, ale namiesto aspoň krátkej pochvaly sa dočkám nevďaku. Čo ma tak obyčajno ľudsky serie, slušne trápi!“

Boli to len „námatkové“ príklady (aby som použil slová nášho pána premiéra) ale takto by sme mohli pokračovať v polemike s "historickou analýzou" Petra Kollegu.

Záverom: Nielenže osobnostne Igor Matovič nie je Churchill. Vírus COV19 nie je Hitler (ten bol omnoho horší) a pandémia NIE JE VOJNA. Ak však predseda vlády, pán Kollega, ale aj mnohí komentátori nesúhlasia, možno by mali absolvovať platenú stáž v Sýrii vo vojnovej zóne. Nech si aspoň  nachvíľu vyskúšajú čím Winston Churchill prešiel...

 

Auto je vyštudovaný historik, zaoberá sa Dejinami 20. storočia

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Covid ju zmenil na červenú. Galantská nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

Žiadne výpisky ani kópie. Jankovskej obmedzili prístup do vlastného spisu

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

Vallo: Vidím ako premiérova komunikácia pôsobí na ľudí

Rozhovory ZKH s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom.


Už ste čítali?